C-483/20 XXXX v. Commissaire général aux réfugiés et aux apatrides.
Z odôvodnenia
Článok 33 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany v spojení s článkom 7 a článkom 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát využil možnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia zamietnuť žiadosť o medzinárodnú ochranu ako neprípustnú z dôvodu, že žiadateľovi už bolo priznané postavenie utečenca v inom členskom štáte, pokiaľ je týmto žiadateľom otec maloletého dieťaťa bez sprievodu, ktoré získalo doplnkovú ochranu v prvom členskom štáte, avšak bez toho, aby bolo dotknuté uplatnenie článku 23 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies