C-483/17 Neculai Tarola proti Minister for Social Protection.
Z odôvodnenia
1. Článok 7 ods. 1 písm. a) a článok 7 ods. 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že štátny príslušník členského štátu, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb a v inom členskom štáte nadobudol postavenie pracovníka v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) tejto smernice, z dôvodu činnosti, ktorú tam vykonával počas dvoch týždňov na základe iného titulu ako pracovnej zmluvy na dobu určitú, a následne sa stal nedobrovoľne nezamestnaným, si zachová štatút pracovníka počas obdobia najmenej šiestich mesiacov v zmysle týchto ustanovení za predpokladu, že sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce.
2. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby určil, či na základe zásady rovnosti zaobchádzania zaručenej článkom 24 ods. 1 smernice 2001/38 má v dôsledku toho tento štátny príslušník nárok na dávky sociálnej pomoci alebo sociálneho zabezpečenia, ako keby bol štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies