C-482/09 Budějovický Budvar, národní podnik proti Anheuser-Busch Inc..

1. Strpenie v zmysle článku 9 ods. 1 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok je pojem práva Únie a nemožno predpokladať, že majiteľ skoršej ochrannej známky strpel dlhodobé ustálené čestné používanie zhodnej novšej ochrannej známky iným subjektom, ktorého si bol dlhodobo vedomý, ak nemal nijakú možnosť tomuto používaniu brániť.

2. Zápis skoršej ochrannej známky v dotknutom členskom štáte nepredstavuje nevyhnutnú podmienku na začatie plynutia lehoty na prepadnutie práv v dôsledku strpenia uvedenej v článku 9 ods. 1 smernice 89/104. Nevyhnutnými podmienkami na začatie plynutia tejto lehoty, ktorých preskúmanie prináleží vnútroštátnemu súdu, sú po prvé zápis novšej ochrannej známky v dotknutom členskom štáte, po druhé skutočnosť, že o zápis novšej ochrannej známky sa požiadalo v dobrej viere, po tretie používanie novšej ochrannej známky jej majiteľom v členskom štáte, v ktorom bola zapísaná, a po štvrté skutočnosť, že majiteľ skoršej ochrannej známky si bol vedomý zápisu novšej ochrannej známky a jej používania po tom, ako bola zapísaná.

3. Článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 sa má vykladať v tom zmysle, že majiteľ skoršej ochrannej známky sa nemôže domôcť zrušenia zhodnej novšej ochrannej známky, ktorá označuje zhodné výrobky, v prípade dlhodobého čestného súbežného používania týchto dvoch ochranných známok, ak za okolností ako vo veci samej takéto používanie nezasahuje alebo nemôže zasiahnuť do základnej funkcie ochrannej známky, ktorou je zaručiť spotrebiteľom pôvod tovarov alebo služieb.