C-481/14 Jorn Hansson proti Jungpflanzen Grünewald GmbH.

1. Článok 94 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín sa má vykladať v tom zmysle, že právo na náhradu škody priznané týmto článkom majiteľovi chránenej odrody rastlín, pri ktorej došlo k porušeniu, sa vzťahuje na celú škodu, ktorá bola tomuto majiteľovi spôsobená, no tento článok nemôže slúžiť ako základ na uloženie paušálneho príplatku za porušenie, ani konkrétne na náhradu ziskov a výhod, ktoré porušiteľ dosiahol.

2. Pojem „primerané odškodnenie“ stanovený v článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 sa má vykladať v tom zmysle, že okrem zvyčajného poplatku, ktorý by sa platil za licencovanú produkciu, zahŕňa aj všetky škody úzko spojené s nezaplatením tohto poplatku, medzi ktoré patrí najmä zaplatenie úrokov z omeškania. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť okolnosti, za akých sa vyžaduje zvýšenie daného poplatku, pričom každú z nich možno zobrať do úvahy na účely posúdenia výšky primeraného odškodnenia len raz.

3. Článok 94 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 sa má vykladať v tom zmysle, že výška ďalších škôd podľa tohto ustanovenia sa musí stanoviť v závislosti od konkrétnych skutočností predložených v tejto súvislosti majiteľom odrody, pri ktorej došlo k porušeniu, prípadne paušálne, ak uvedené skutočnosti nie sú vyčísliteľné. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby trovy konania vynaložené v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia, ktoré nebolo úspešné, neboli zahrnuté do celkového posúdenia tejto škody, ani tomu, aby sa nezohľadnili ani mimosúdne výdavky vynaložené v rámci konania o merite veci. Nezohľadnenie týchto výdavkov však podlieha podmienke, že výška trov konania, ktorých náhradu možno priznať poškodenej osobe, nie je takej povahy, že by mohla odradiť poškodenú osobu od uplatnenia svojich práv na súde so zreteľom na sumy, ktoré bude musieť sama znášať ako vynaložené mimosúdne výdavky, ako aj ich užitočnosť s ohľadom na konanie vo veci samej o náhrade škody.