C-480/18 Konanie začaté na návrh AS „PrivatBank”.

1. Článok 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej orgán uvedený v článku 82 tejto smernice má právomoc skúmať sťažnosti a ukladať sankcie v prípade platobných služieb poskytovaných v mene tretieho štátu.

2. Články 20 a 21 smernice 2007/64, zmenenej smernicou 2009/111, sa z hľadiska ratione personae neuplatňujú na úverové inštitúcie.

3. Články 80 až 82 smernice 2007/64, zmenenej smernicou 2009/111, sa majú vykladať v tom zmysle, že neoprávňujú príslušný orgán v zmysle týchto ustanovení, aby na základe kritérií stanovených v článku 75 tejto smernice rozhodoval spory, ktoré vznikli v dôsledku nevykonania alebo nesprávneho vykonania platobnej transakcie medzi užívateľmi a poskytovateľmi platobných služieb, pokiaľ takýto orgán vykonáva svoju právomoc preskúmať sťažnosti užívateľov platobných služieb a uložiť poskytovateľom platobných služieb sankcie v prípade porušenia uplatniteľných ustanovení. Tieto spory sa musia riešiť v rámci postupov mimosúdneho vyrovnania uvedených v článku 83 smernice 2007/64, zmenenej smernicou 2009/111, pričom tým nesmie byť dotknuté právo podať žalobu na súd upravené vnútroštátnym procesným právom. Pokiaľ sa vnútroštátny zákonodarca rozhodol sústrediť právomoci vyplývajúce na jednej strane z uvedených článkov 80 až 82 a na druhej strane z uvedeného článku 83 do rúk jedného a toho istého orgánu, tento orgán musí vykonávať každú z týchto kategórií právomocí samostatne, výlučne v rámci postupov, ktoré s tým súvisia.

4. Na základe zásady procesnej autonómie členských štátov môže vnútroštátny zákonodarca oprávniť orgán príslušný v rámci postupov o sťažnostiach a sankciách, uvedených v článkoch 80 až 82 smernice 2007/64, zmenenej smernicou 2009/111, aby zohľadnil existenciu a obsah rozhodcovského rozhodnutia, ktorým sa rozhodol spor medzi užívateľom a poskytovateľom platobných služieb, ktorých sa týkajú takéto postupy, pod podmienkou, že dôkazná sila priznaná tomuto rozhodnutiu v rámci uvedených postupov nemôže poškodiť osobitné ciele a účely týchto postupov, právo dotknutých osôb na obranu ani samostatný výkon právomocí udelených tomuto orgánu, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.