C-477/09 Charles Defossez proti Christian Wiart a iní.
Z odôvodnenia
1. Článok 3 smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, v znení predchádzajúcom zneniu vyplývajúcemu z jej zmien a doplnení smernicou 2002/74/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o výplatu neuspokojených nárokov zamestnanca, ktorý zvyčajne vykonával svoju pracovnú činnosť v inom členskom štáte, ako je štát, kde má sídlo jeho zamestnávateľ, ktorého platobná neschopnosť bola vyhlásená pred 8. októbrom 2005, ak tento zamestnávateľ nie je usadený v tomto inom členskom štáte a plní svoju povinnosť prispievať na financovanie záručnej inštitúcie v členskom štáte svojho sídla, je za splnenie povinností definovaných týmto článkom zodpovedná táto posledná uvedená inštitúcia.
2. Smernica 80/987 nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava stanovila, že zamestnanec sa môže domáhať doplnkovej alebo náhradnej zamestnaneckej záruky od vnútroštátnej inštitúcie v súlade s právom tohto členského štátu vo vzťahu k záruke ponúknutej inštitúciou určenou za príslušnú podľa tejto smernice, pokiaľ táto záruka poskytuje vyššiu úroveň ochrany zamestnanca.