C-475/12 UPC DTH Sarl proti Nemzeti Média- és Hírközlési Hatóság Elnökhelyettese.

1. Článok 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že služba, ktorá pozostáva z odplatného poskytovania podmieneného prístupu k balíku programov prenášanému cez satelit, ktorý obsahuje služby rozhlasových a televíznych programov, patrí pod pojem „elektronická komunikačná služba“ v zmysle článku uvedeného ustanovenia.

2. Skutočnosť, že táto služba zahŕňa systém podmieneného prístupu v zmysle článku 2 písm. ea) a f) smernice 2002/21, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, nemá v tomto ohľade význam.

3. Subjekt, ktorý poskytuje službu, o akú ide vo veci samej, sa má považovať za poskytovateľa elektronických komunikačných služieb vzhľadom na smernicu 2002/21, zmenenú a doplnenú smernicou 2009/140.

4. Za okolností, o aké ide vo veci samej, predstavuje služba, ktorá pozostáva z odplatného poskytovania podmieneného prístupu k balíku programov prenášanému cez satelit, ktorý obsahuje služby rozhlasových a televíznych programov, poskytovanie služieb v zmysle článku 56 ZFEÚ.

5. Konania týkajúce sa trhového dohľadu nad elektronickými komunikačnými službami, o aké ide vo veci samej, podliehajú právomoci orgánov členského štátu, v ktorom majú bydlisko príjemcovia uvedených služieb.

6. Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že:

7. nebráni tomu, aby členské štáty uložili podnikom, ktoré na ich území poskytujú elektronické komunikačné služby, o aké ide vo veci samej, povinnosť zaregistrovať tieto služby, pokiaľ konajú v súlade s požiadavkami vymedzenými v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení), zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, a

8. naopak, bráni tomu, aby podniky, ktoré chcú poskytovať elektronické komunikačné služby, o aké ide vo veci samej, v inom členskom štáte, než na ktorého území sú usadené, boli v ňom povinné vytvoriť pobočku alebo právny subjekt odlišný od subjektu, ktorý sa nachádza v členskom štáte vysielania.