C-473/19, C-474/19 Föreningen Skydda Skogen a i. proti Länsstyrelsen i Västra Götalands län a i.

1. Článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa zákazy stanovené v tomto ustanovení týkajú len druhov, ktoré sú vymenované v prílohe I tejto smernice, t. j. druhov, ktoré sú na určitej úrovni ohrozené, alebo trpia dlhodobým poklesom populácie.

2. Článok 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa má vykladať v tom zmysle, že jednak bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej, ak sa predmet ľudskej činnosti, ako je opatrenie v oblasti lesného hospodárstva alebo územného rozvoja, zjavne odlišuje od usmrtenia alebo rušenia živočíšnych druhov, zákazy stanovené v tomto ustanovení sa uplatnia len v prípade rizika nepriaznivého vplyvu na stav ochrany dotknutých druhov a jednak ochrana poskytovaná uvedeným ustanovením sa neprestáva uplatňovať na druhy v priaznivom stave ochrany.

3. Článok 12 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej, ak sa napriek prijatým preventívnym opatreniam stratí trvalá ekologická funkčnosť prirodzeného biotopu dotknutého druhu v určitej oblasti, či už priamym alebo nepriamym, individuálnym alebo kumulatívnym poškodzovaním, ničením alebo rušením v dôsledku predmetnej činnosti, zákaz stanovený v tomto ustanovení sa uplatní len v prípade, že je pravdepodobné zhoršenie stavu ochrany dotknutého druhu.