C-472/14 Canadian Oil Company Sweden AB a Anders Rantén proti Riksaklagaren.
Z odôvodnenia
1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES, v znení nariadenia Komisie (EÚ) č. 552/2009 z 22. júna 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava zaväzovala dovozcu chemických výrobkov registrovať tieto výrobky na príslušnom vnútroštátnom orgáne, zatiaľ čo už má tento dovozca povinnosť registrácie tých istých výrobkov na základe tohto nariadenia v Európskej chemickej agentúre, za predpokladu, že táto registrácia na príslušnom vnútroštátnom orgáne nepredstavuje podmienku predchádzajúcu uvedeniu týchto výrobkov na trh, týka sa odlišných informácií ako sú informácie požadované týmto nariadením a prispieva k realizácii cieľov sledovaných uvedeným nariadením, najmä cieľov zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj voľný pohyb týchto látok na vnútornom trhu, najmä zavedením systému kontrol bezpečného riadenia takýchto výrobkov v dotknutom členskom štáte a vyhodnocovaním uvedeného riadenia, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
2. Ustanovenie článku 34 ZFEÚ v spojení s článkom 36 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej povinnosti, akou je požiadavka na oznamovanie a registráciu chemických výrobkov stanovená vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou v spore vo veci samej.