C-47/18 Skarb Pánstwa Rzeczpospolitej Polskiej – Generalny Dyrektor Dróg Krajowych i Autostrad proti Stephanovi Rielovi.
Z odôvodnenia
1. Článok 1 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba o určenie existencie pohľadávok na účely ich prihlásenia do konkurzného konania, o akú ide vo veci samej, je vylúčená z pôsobnosti tohto nariadenia.
2. Článok 29 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že sa ani analogicky neuplatní na žalobu, o akú ide vo veci samej, ktorá je vylúčená z pôsobnosti tohto nariadenia, ale patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1346/2000.
3. Článok 41 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že veriteľ môže v rámci konkurzného konania prihlásiť pohľadávku bez toho, aby formálne uviedol dátum jej vzniku, pokiaľ právo členského štátu, na ktorého území sa toto konanie začalo, neukladá povinnosť tento dátum uviesť a pokiaľ tento údaj možno bez osobitných ťažkostí vyvodiť z podkladov uvedených v tomto článku 41, čo prislúcha posúdiť príslušnému orgánu, ktorý je poverený overením pohľadávok.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies