C-47/17, C-48/17 X a X proti Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie.

1. Článok 5 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov, zmeneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014, sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci konania o určenie členského štátu zodpovedného za vybavenie žiadosti o medzinárodnú ochranu je členský štát, ktorému bolo zaslané dožiadanie o prevzatie alebo o prijatie späť podľa článku 21 alebo článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, ktorý po vykonaní potrebných kontrol na toto dožiadanie odpovedal záporne, a to v lehotách stanovených v článku 22 alebo článku 25 posledného uvedeného nariadenia, a ktorému bola následne podaná žiadosť o opätovné preskúmanie podľa uvedeného článku 5 ods. 2, povinný v duchu lojálnej spolupráce vynaložiť úsilie, aby na takúto žiadosť odpovedal v lehote dvoch týždňov.

2. Ak dožiadaný členský štát neodpovie v tejto lehote dvoch týždňov na uvedenú žiadosť, dodatočné konanie o opätovnom preskúmaní je definitívne skončené, čo znamená, že žiadajúci členský štát sa musí od uplynutia uvedenej lehoty považovať za štát, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, pokiaľ nemá ešte dostatok času potrebného na to, aby v záväzných lehotách stanovených v článku 21 ods. 1 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 604/2013 podal nové dožiadanie o prevzatie alebo o prijatie späť.