C-467/18 Trestné konanie proti EP.

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody sa majú vykladať v tom zmysle, že sa uplatňujú na súdne konanie, akým je konanie stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktoré na účely liečby a bezpečnosti umožňuje psychiatrické ochranné liečenie osôb, ktoré v stave nepríčetnosti spáchali činy nebezpečné pre spoločnosť. Smernica 2012/13 sa má vykladať v tom zmysle, že osoby podozrivé zo spáchania trestného činu musia byť informované o svojich právach čo najrýchlejšie od okamihu, keď podozrenia, ktoré voči nim existujú – v inom ako naliehavom prípade – odôvodňujú, aby príslušné orgány obmedzili ich osobnú slobodu prostredníctvom donucovacích opatrení, a to najneskôr pred ich prvým úradným výsluchom políciou.

2. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článok 8 ods. 2 smernice 2012/13 a článok 12 smernice 2013/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje súdne konanie, ktoré na účely liečby a bezpečnosti umožňuje psychiatrické ochranné liečenie osôb, ktoré v stave nepríčetnosti spáchali činy nebezpečné pre spoločnosť, pokiaľ táto právna úprava neumožňuje príslušnému súdu overiť, či boli dodržané procesné práva stanovené v týchto smerniciach v konaniach, ktoré predchádzali konaniu prebiehajúcemu na tomto súde a ktoré takémuto súdnemu skúmaniu nepodliehali.

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní a článok 51 ods. 1 Charty základných práv sa majú vykladať v tom zmysle, že ani táto smernica, ani toto ustanovenie Charty základných práv sa neuplatňujú na súdne konanie týkajúce sa psychiatrického ochranného liečenia na účely liečby, ako je v prejednávanej veci konanie upravené v § 155 a nasl. Zakon za zdraveto (zákon o ochrane zdravia), z dôvodu, že existuje riziko, že dotknutá osoba vzhľadom na svoj zdravotný stav ohrozuje svoje zdravie alebo zdravie tretích osôb.

4. Zásada prezumpcie neviny uvedená v článku 3 smernice 2016/343 sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci súdneho konania o uložení psychiatrického ochranného liečenia, ako je konanie vo veci samej, vyžaduje na účely liečby a bezpečnosti osôb, ktoré v stave nepríčetnosti spáchali činy nebezpečné pre spoločnosť, aby prokuratúra predložila dôkaz, že osoba, ktorej ochranné liečenie sa navrhuje, je páchateľom činov, ktoré predstavujú takéto nebezpečenstvo.