C-466/20 HEITEC AG v. HEITECH Promotion GmbH a RW.

1. Článok 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ako aj články 54, 110 a 111 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva sa majú vykladať v tom zmysle, že úkon, akým je výzva, ktorým majiteľ staršej ochrannej známky alebo iného staršieho práva bráni používaniu neskoršej ochrannej známky, pričom nevykonal potrebné opatrenia na dosiahnutie právne záväzného riešenia, neukončuje strpenie, a v dôsledku toho neprerušuje prekluzívnu lehotu stanovenú v týchto ustanoveniach.

2. Článok 9 smernice 2008/95, ako aj články 54, 110 a 111 nariadenia č. 207/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že sa nemožno domnievať, že podanie žaloby, ktorou sa majiteľ staršej ochrannej známky alebo iného staršieho práva domáha vyhlásenia neplatnosti neskoršej ochrannej známky alebo bráni jej používaniu, bráni zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia uvedenému v týchto ustanoveniach, ak návrh na začatie konania bol síce podaný pred dátumom uplynutia prekluzívnej lehoty, ale z dôvodu nedostatku náležitej starostlivosti žalobkyne nespĺňal požiadavky vnútroštátneho práva uplatniteľné na doručovanie a vada tohto návrhu bola z dôvodov pripísateľných žalobkyni odstránená až po tomto dátume.

3. Článok 9 smernice 2008/95, ako aj články 54, 110 a 111 nariadenia č. 207/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak práva majiteľa staršej ochrannej známky alebo iného staršieho práva v zmysle týchto ustanovení na podanie návrhu na vyhlásenie neplatnosti neskoršej ochrannej známky a na podanie návrhu na ukončenie používania tejto ochrannej známky zanikli z dôvodu preklúzie, táto preklúzia bráni aj tomu, aby podal vedľajšie alebo súvisiace návrhy, ako sú návrhy na priznanie náhrady škody, poskytnutie informácií a zničenie tovaru.