C-466/04 Manuel Acereda Herrera proti Servicio Cántabro de Salud.
Z odôvodnenia
1. Článok 22 ods. 1 písm. c) a odsek 2, ako aj článok 36 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, sa majú vykladať tak, že nepriznávajú poistencovi, ktorému príslušná inštitúcia poskytla súhlas odísť do iného členského štátu, aby tam dostal nemocničnú starostlivosť primeranú svojmu zdravotnému stavu, nárok na to, aby mu táto inštitúcia nahradila cestovné, ubytovacie a stravovacie výdavky vynaložené na území tohto členského štátu ním samým a osobou, ktorá ho sprevádzala, s výnimkou ubytovacích a stravovacích výdavkov poistenca v nemocničnom zariadení.
2. Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje nárok na dodatočné dávky nad rámec dávok stanovených v článku 22 nariadenia č. 1408/71, v prípade uvedenom v písmene a) tohto odseku 1, ale nie v prípade uvedenom v jeho písmene c), nebráni priamemu účinku tohto článku a neporušuje zásadu lojálnej spolupráce vyplývajúcu z článku 10 ES.