C-465/05 Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike.

1. Tým, že Talianska republika v rámci konsolidovaného znenia zákonov o verejnom poriadku (Testo unico delle leggi di pubblica sicurezza), schváleného kráľovským dekrétom č. 773 z 18. júna 1931, v znení zmien a doplnení, stanovila, že:

2. výkon činnosti pracovníka súkromnej bezpečnostnej služby sa viaže na podmienku predchádzajúceho zloženia prísahy vernosti Talianskej republike, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 43 ES a 49 ES,

3. činnosť súkromnej bezpečnostnej služby môže byť poskytovateľmi služieb so sídlom v inom členskom štáte vykonávaná len na základe povolenia s územnou pôsobnosťou, ktoré vydáva Prefetto, bez toho, aby boli zohľadnené povinnosti, ktorým títo poskytovatelia už podliehajú v členskom štáte pôvodu, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ES,

4. uvedené povolenie má len obmedzenú územnú platnosť a jeho vydanie sa viaže na zohľadnenie počtu a veľkosti súkromných bezpečnostných služieb, ktoré už vykonávajú činnosť na predmetnom území, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 43 ES a 49 ES,

5. súkromné bezpečnostné služby musia mať prevádzkarne vo všetkých provinciách, v ktorých prevádzkujú svoju činnosť, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ES,

6. pracovníci uvedených súkromných bezpečnostných služieb musia mať individuálne povolenie na výkon bezpečnostnej činnosti, bez toho, aby boli zohľadnené kontroly a previerky už vykonané v členskom štáte pôvodu, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ES,

7. súkromné bezpečnostné služby musia zamestnávať minimálny a/alebo maximálny počet pracovníkov, aby získali povolenie, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 43 ES a 49 ES,

8. predmetné súkromné bezpečnostné služby musia zložiť peňažnú zábezpeku v miestnej pokladnici zábezpek a záruk, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 43 ES a 49 ES, a

9. ceny služieb súkromných bezpečnostných služieb sú stanovené v povolení, ktoré vydáva Prefetto v rámci stanovenej pohyblivej hranice, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ES.

10. Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.