C-462/20 Associazione per gli Studi Giuridici sull’Immigrazione (ASGI) a i. proti Presidenza del Consiglio dei Ministri – Dipartimento per le politiche della famiglia a Ministero dell'Economia e delle Finanze.

1. Článok 12 ods. 1 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte a článok 14 ods. 1 písm. e) smernice Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú tieto smernice, z výhod karty poskytovanej rodinám a umožňujúcej získať zľavy alebo zníženia poplatkov pri nákupe tovaru a služieb poskytovaných verejnými alebo súkromnými subjektmi, ktoré uzavreli dohodu s vládou tohto členského štátu.

2. Článok 11 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takejto právnej úprave, pokiaľ takáto karta nepatrí podľa vnútroštátnej právnej úpravy tohto členského štátu pod pojmy „sociálne zabezpečenie“, „sociálna pomoc“ alebo „sociálna ochrana“.

3. Článok 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách na oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takejto právnej úprave, ak sa na uvedenú kartu vzťahuje systém pomoci zavedený verejnými orgánmi, ktorý využíva jednotlivec, ktorý nemá dostatočné prostriedky na pokrytie svojich základných potrieb, ako aj potrieb svojej rodiny.

4. Článok 11 ods. 1 písm. f) smernice 2003/109, článok 12 ods. 1 písm. g) smernice 2011/98 a článok 14 ods. 1 písm. g) smernice 2009/50 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takejto právnej úprave.