C-462/09 Stichting de Thuiskopie proti Opus Supplies Deutschland GmbH a iní.

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, najmä jej článok 5 ods. 2 písm. b) a článok 5 ods. 5, sa má vykladať v tom zmysle, že konečný používateľ, ktorý vyhotoví rozmnoženinu chráneného diela na súkromné účely, sa v zásade musí považovať za osobu povinnú zaplatiť primeranú kompenzáciu stanovenú v uvedenom odseku 2 písm. b). Členské štáty však môžu zaviesť poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie, ktorý majú povinnosť zaplatiť osoby, ktoré tomuto konečnému používateľovi sprístupňujú zariadenia, prístroje alebo nosiče určené na vyhotovovanie rozmnoženín, pretože tieto osoby môžu výšku daného poplatku preniesť do ceny za uvedené sprístupnenie, ktorú zaplatí konečný používateľ.

2. Smernica 2001/29, najmä jej článok 5 ods. 2 písm. b) a článok 5 ods. 5, sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý zaviedol systém poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie vyberaného od výrobcov alebo dovozcov nosičov určených na vyhotovovanie rozmnoženín chránených diel a na ktorého území bola autorom spôsobená ujma tým, že kupujúci usadení v tomto členskom štáte používajú ich diela na súkromné účely, má povinnosť zabezpečiť, aby týmto autorom bola skutočne poskytnutá primeraná kompenzácia určená na náhradu tejto ujmy. Samotná okolnosť, že podnikateľ predávajúci zariadenia, prístroje a nosiče určené na vyhotovovanie rozmnoženín má sídlo v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sú usadení kupujúci, nemá v tejto súvislosti na túto povinnosť dosiahnuť výsledok vplyv. Vnútroštátny súd musí v prípade, že nie je možné zabezpečiť vyberanie primeranej kompenzácie od kupujúcich, poskytnúť taký výklad vnútroštátneho práva, aby sa táto kompenzácia mohla vyberať od dlžníka vykonávajúceho podnikateľskú činnosť.