C-461/21 SC Cartrans Preda SRL proti Direcţia Generală Regională a Finanţelor Publice Ploieşti - Administraţia Judeţeană a Finanţelor Publice Prahova.

1. Článok 86 ods. 1 písm. b), článok 86 ods. 2, ako aj článok 144 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely priznania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH) stanoveného pre prepravné služby súvisiace s dovozom tovaru, ak prepravu tovaru dovezeného do Európskej únie uskutočňuje zdaniteľná osoba medzi členským štátom, na ktorého území sa nachádza miesto vstupu tohto tovaru do Únie, a miestom určenia nachádzajúcim sa v inom členskom štáte, registrácia plnenia spočívajúceho v dovoze neznamená z tohto dôvodu a systematicky zahrnutie nákladov na túto prepravu do základu dane na účely DPH z dovážaného tovaru.

2. Článok 86 ods. 1 písm. b) a článok 86 ods. 2, ako aj článok 144 smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia daňovej praxi členského štátu spočívajúcej v automatickom odmietnutí oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH) stanoveného pre prepravné služby spojené s dovozom tovaru z dôvodu, že zdaniteľná osoba nepredložila osobitné doklady stanovené vnútroštátnou právnou úpravou, hoci predložila iné doklady, pri ktorých nemožno pochybovať o pravosti a spoľahlivosti a ktoré svojou povahou môžu preukázať, že podmienky, ktorými tieto ustanovenia podmieňujú právo na oslobodenie od DPH, sú splnené.

3. Články 56 a 57 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle jednak, že plnenie spočívajúce vo vymáhaní dane z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebnej dane od finančných orgánov viacerých členských štátov predstavuje poskytovanie služieb v zmysle týchto článkov, a jednak, že uplatnenie zrážkovej dane z príjmov dosiahnutých za poskytovanie služieb uskutočnené poskytovateľom nerezidentom, zatiaľ čo sa táto povinnosť nevzťahuje na rovnocenné plnenie poskytované poskytovateľom služieb rezidentom, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb. Toto obmedzenie môže byť odôvodnené potrebou zabezpečiť účinné vymáhanie dane, pokiaľ umožňuje dosiahnuť tento cieľ, a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

4. Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa poskytovatelia služieb nerezidenti spravidla zdaňujú zrážkovou daňou z príjmov dosiahnutých za poskytnuté služby bez toho, aby im bola priznaná možnosť odpočítať si prevádzkové náklady priamo súvisiace s týmito činnosťami, zatiaľ čo takáto možnosť je priznaná poskytovateľom služieb rezidentom, iba že by obmedzenie slobodného poskytovania služieb obsiahnuté v tejto právnej úprave zodpovedalo legitímnemu cieľu zlučiteľnému so Zmluvou o FEÚ a bolo odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu.