C-46/18 Caseificio Sociale San Rocco Soc. coop. arl a i. proti Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura (AGEA) a Regione Veneto.

1. Článok 2 nariadenia Rady (EHS) č. 3950/92 z 28. decembra 1992, ktorým sa stanovujú dodatočné poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad], zmeneného nariadením Rady (ES) č. 1256/1999 zo 17. mája 1999, sa má vykladať v tom zmysle, že konštatovanie nezlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej podmienky vyberania dodatočného poplatku nákupcom od výrobcov s týmto ustanovením neznamená, že výrobcovia, na ktorých sa vzťahuje táto právna úprava, už nie sú dlžníkmi tohto poplatku.

2. Článok 2 ods. 4 nariadenia č. 3950/92, zmeneného nariadením č. 1256/1999 v spojení s článkom 9 nariadenia Komisie (ES) č. 1392/2001 z 9. júla 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia č. 3950/92 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že vrátenie prebytku na dodatočnom poplatku musí prioritne smerovať k výrobcom, ktorí na základe uplatnenia ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré je nezlučiteľné s článkom 2 ods. 2 nariadenia č. 3950/92, zmeneného nariadením č. 1256/1999, splnili svoju povinnosť zaplatiť mesačnú platbu.

3. Zásada ochrany legitímnej dôvery sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v situácii, o akú ide vo veci samej, výška dodatočného poplatku dlhovaného výrobcami, ktorí si nesplnili povinnosť platby na mesačnom základe, ktorá je stanovená uplatniteľnou vnútroštátnou právnou úpravou, bola prepočítaná.