C-46/08 Carmen Media Group Ltd proti Land Schleswig-Holstein a Innenminister des Landes Schleswig-Holstein.

1. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že hospodársky subjekt, ktorý chce ponúkať stávky na športové podujatia v inom členskom štáte než v členskom štáte svojho sídla, sa nevymyká z pôsobnosti uvedeného ustanovenia len na základe toho, že nemá povolenie, ktoré by mu umožňovalo ponúkať takéto stávky osobám nachádzajúcim sa na území členského štátu jeho sídla, ale len povolenie ponúkať takéto služby osobám nachádzajúcim sa mimo uvedeného územia.

2. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ bol zavedený verejný regionálny monopol v oblasti stávok na športové podujatia a lotérie s cieľom prevencie podnecovania na neprimerané výdavky súvisiace s hrou a boja proti závislosti od hry a pokiaľ vnútroštátny súd súčasne konštatuje,

3. že ďalšie druhy hazardných hier môžu prevádzkovať súkromné subjekty majúce príslušné povolenie

4. a že vzhľadom na ďalšie druhy hazardných hier, ktoré nespadajú pod uvedený monopol a navyše majú vyšší potenciál rizika vzniku závislosti než hry podliehajúce monopolu, príslušné orgány vedú politiku rozširovania ponuky, ktorá rozvíja a stimuluje herné činnosti, a to najmä s cieľom maximalizácie príjmov z nich pochádzajúcich,

5. môže sa uvedený vnútroštátny súd legitímne domnievať, že takýto monopol nie je vhodný na zaručenie dosiahnutia cieľa, na ktorého účely bol zavedený, a to prispením k zníženiu možností na hru a koherentným a systematickým obmedzením činností v tejto oblasti.

6. Okolnosť, že hazardné hry, ktoré sú predmetom uvedeného monopolu, patria do právomoci regionálnych orgánov a tieto ďalšie druhy hazardných hier do právomoci spolkových orgánov, je v tomto ohľade irelevantná.

7. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je v členskom štáte zavedený režim predchádzajúceho správneho povolenia v súvislosti s ponukou určitých hazardných hier, takýto režim, ktorý je odchýlkou od slobodného poskytovania služieb zaručeného uvedeným ustanovením, môže spĺňať požiadavky z neho vyplývajúce len pod podmienkou, že sa zakladá na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách, takže výkon voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov rámcovo vymedzí takým spôsobom, aby nemohla byť vykonávaná svojvoľne. Okrem toho každá osoba, na ktorú sa vzťahuje obmedzujúce opatrenie založené na takejto výnimke, musí mať možnosť podať účinný opravný prostriedok na súdny orgán.

8. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava zakazujúca organizovanie a sprostredkúvanie hazardných hier na internete s cieľom prevencie vzniku neprimeraných výdavkov súvisiacich s hrou a boja proti závislosti od hry, ako aj ochrany mládeže môže byť v zásade uznaná za vhodnú na účely sledovania týchto legitímnych cieľov, a to napriek tomu, že ponuka takýchto hier prostredníctvom tradičných kanálov ostáva naďalej povolená. Okolnosť, že takýto zákaz je sprevádzaný takým prechodným opatrením, akým je prechodné opatrenie dotknuté vo veci samej, nemá vplyv na vhodnosť uvedeného zákazu.