C-459/99 Mouvement contre le racisme, l'antisémitisme a la xénophobie ASBL (MRAX) proti Belgickému kráľovstvu.

1. Článok 3 smernice Rady 68/360/EHS z 15. októbra 1968 o odstránení prekážok pohybu a pobytu pracovníkov členských štátov a ich rodín v rámci spoločenstva, článok 3 smernice Rady 73/148/EHS z 21. mája 1973 o zrušení obmedzenia pohybu a pobytu v rámci spoločenstva pre štátnych príslušníkov členských štátov so zreteľom na usadenie sa a poskytovanie služieb a rovnako nariadenie Rady (ES) č. 2317/95 z 25. septembra 1973, ktorým sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, sa vzhľadom na zásadu proporcionality majú vykladať v tom zmysle, že členský štát nemôže vyhostiť občana tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho príslušníka členského štátu, ktorý sa snaží bez dokladu totožnosti alebo platného cestovného pasu alebo víza preniknúť na jeho územie, ak ten je schopný preukázať svoju totožnosť a manželský vzťah, pričom neexistuje okolnosť, na základe ktorej by sa dalo určiť, že táto osoba predstavuje nebezpečenstvo pre verejný poriadok, bezpečnosť alebo zdravie v zmysle článku 10 smernice 68/360 a článku 8 smernice 73/148.

2. Článok 4 smernice 68/360 a článok 6 smernice 73/148 sa má vykladať v tom zmysle, že neoprávňuje členský štát odmietnuť vydať povolenie na pobyt a vyhostiť občana tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho príslušníka členského štátu, len preto, že nelegálne vstúpil na územie tohto členského štátu.

3. Článok 3 a článok 4 ods. 3 smernice 68/360, články 3 a 6 smernice 73/148 a článok 3 ods. 3 smernice Rady 64/221/EHS z 25. februára 1964 o koordinácii osobitných opatrení o pohybe a pobyte cudzích štátnych príslušníkov, prijatých z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia sa majú vykladať v tom zmysle, že členský štát nemôže odmietnuť vydať občanovi tretej krajiny, manželovi štátneho príslušníka členského štátu, ktorý legálne vstúpil na územie tohto štátu, povolenie na pobyt, ani ho vyhostiť len preto, že mu skončila platnosť víza pred tým, ako požiadal o povolenie na pobyt.

4. Článok 1 ods. 2 a článok 9 ods. 2 smernice 64/221 sa majú vykladať v tom zmysle, že cudzinec, ktorý je manželom štátneho príslušníka členského štátu, má právo predložiť príslušnému orgánu uvedenému v článku 9 ods. 1 rozhodnutie o zamietnutí vydania prvého povolenia na pobyt alebo rozhodnutie o vyhostení pred vydaním takého povolenia, a to aj v prípade, ak nemá doklad totožnosti alebo ak podliehal vízovej povinnosti, pričom vstúpil na územie členského štátu bez víza alebo sa na území zdržiaval po skončení jeho platnosti.