C-459/20 X v. Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid.

1. Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že okolnosť, že maloleté dieťa, občan Európskej únie, ktoré má štátnu príslušnosť členského štátu, žije od svojho narodenia mimo územia tohto členského štátu a nikdy sa nezdržiavalo na území Únie, nevylučuje, aby jeden z jeho rodičov, štátny príslušník tretej krajiny, na ktorom je toto dieťa závislé, mohol požívať odvodené právo na pobyt založené na tomto článku, pokiaľ sa preukáže, že uvedené dieťa vstúpi na územie členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, a bude sa na ňom zdržiavať v spoločnosti tohto rodiča.

2. Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorému bola predložená žiadosť o odvodené právo na pobyt podaná štátnym príslušníkom tretej krajiny, na ktorom je maloleté dieťa, občan Európskej únie, ktoré je štátnym príslušníkom tohto členského štátu, závislé a od svojho narodenia žije v tejto tretej krajine, pričom sa nikdy nezdržiavalo na území Únie, nemôže túto žiadosť zamietnuť z dôvodu, že premiestnenie do uvedeného členského štátu, ktoré je spojené s výkonom práv dieťaťa ako občana Únie, nie je v skutočnom alebo hodnovernom záujme uvedeného dieťaťa.

3. Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia, či je maloleté dieťa, ktoré je občanom Európskej únie, závislé od svojho rodiča, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, je dotknutý členský štát povinný zohľadniť všetky relevantné okolnosti, pričom nie je rozhodujúca skutočnosť, že tento rodič, štátny príslušník tretej krajiny, nie vždy zabezpečoval každodennú starostlivosť o toto dieťa, ale v súčasnosti má dieťa vo svojej výlučnej starostlivosti, ani skutočnosť, že druhý rodič, občan Únie, by mohol prevziať každodennú a skutočnú starostlivosť o uvedené dieťa.