C-456/12 O. proti Minister voor Immigratie, Integratie en Asiel a Minister voor Immigratie, Integratie en Asiel proti B.
Z odôvodnenia
Článok 21 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, v ktorej občan Únie rozvinul alebo začal rodinný život so štátnym príslušníkom tretieho štátu počas stáleho pobytu v inom členskom štáte ako členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, podľa podmienok stanovených v článku 7 ods. 1 a 2 alebo článku 16 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, a v súlade s nimi sa analogicky uplatnia ustanovenia tejto smernice, keď sa uvedený občan Únie vráti so svojím rodinným príslušníkom do svojho členského štátu pôvodu. Podmienky priznania odvodeného práva na pobyt štátnemu príslušníkovi tretieho štátu, rodinnému príslušníkovi tohto občana Únie, v členskom štáte pôvodu tohto občana Únie, by totiž nemali byť v zásade prísnejšie ako podmienky stanovené uvedenou smernicou pre priznanie odvodeného práva na pobyt štátnemu príslušníkovi tretieho štátu, rodinnému príslušníkovi občana Únie, ktorý vykonal svoje právo na voľný pohyb a usadil sa v inom členskom štáte než v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom.