C-453/03, C-11/04, C-12/04, C-194/04 The Queen, na základe žiadosti ABNA Ltd a iní proti Secretary of State for Health a Food Standards Agency (C-453/03), Fratelli Martini & C. SpA a Cargill Srl proti Ministero delle Politiche Agricole e Forestali a iní (

1. 1. Skúmaním prejudiciálnej otázky uvedenej pod písmenom a) vo veci C‑453/03, prvej prejudiciálnej otázky vo veciach C‑11/04 a C‑12/04, ako aj prvej prejudiciálnej otázky uvedenej pod písmenom a) vo veci C‑194/04 sa nezistila žiadna skutočnosť umožňujúca dôjsť k záveru, že článok 1 bod 1 písm. b) a článok 1 bod 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/2/ES z 28. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 79/373/EHS o uvádzaní kŕmnych zmesí do obehu, a ktorou sa zrušuje smernica Komisie 91/357/EHS, nebol platne prijatý v súlade s článkom 152 ods. 4 písm. b) ES.

2. 2. Skúmaním štvrtej prejudiciálnej otázky vo veci C‑12/04 sa nezistila žiadna skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť článku 1 bodu 1 písm. b) a článku 1 bodu 4 smernice 2002/2 s ohľadom na zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu zákazu diskriminácie.

3. 3. Článok 1 bod 1 písm. b) smernice 2002/2, ktorý ukladá výrobcom kŕmnych zmesí povinnosť oznámiť na žiadosť zákazníka presné zloženie krmív, je neplatný s ohľadom na zásadu proporcionality. Naopak skúmaním prejudiciálnej otázky uvedenej pod písmenom c) vo veci C‑453/03, druhej prejudiciálnej otázky vo veciach C‑11/04 a C‑12/04, ako aj prvej prejudiciálnej otázky uvedenej pod písmenom c) vo veci C‑194/04 sa nezistila žiadna skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť článku 1 bodu 4 uvedenej smernice s ohľadom na túto zásadu.

4. 4. Smernica 2002/2 sa má vykladať v tom zmysle, že jej uplatňovanie nezávisí od prijatia pozitívneho zoznamu kŕmnych surovín, ktoré sa označujú ich špecifickými názvami, ako je to uvedené v odôvodnení č. 10 uvedenej smernice.

5. 5. Ak by sa aj vnútroštátny súd členského štátu domnieval, že sú splnené podmienky, za ktorých môže nariadiť odklad uplatnenia aktu Spoločenstva, a síce predovšetkým podmienky, že otázka platnosti tohto napadnutého opatrenia už bola predložená Súdnemu dvoru, príslušné vnútroštátne správne orgány ostatných členských štátov nemôžu nariadiť odklad uplatnenia napadnutého opatrenia až dovtedy, kým Súdny dvor nerozhodne o jeho platnosti. Je totiž úlohou vnútroštátneho súdu skúmať, pri zohľadnení okolností konkrétneho prípadu, ktorý mu bol predložený, či podmienky nariadenia predbežných opatrení sú splnené.