C-45/21 Banka Slovenije v. Državni zbor Republike Slovenije.

1. Článok 123 ods. 1 ZFEÚ a článok 21.1 protokolu (č. 4) o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej národná centrálna banka patriaca do Európskeho systému centrálnych bánk zodpovedá zo svojich vlastných zdrojov za straty, ktoré utrpeli bývalí držitelia finančných nástrojov, ktoré zrušila na základe reorganizačných opatrení v zmysle smernice 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií, nariadených touto centrálnou bankou, ak sa v následnom súdnom konaní ukáže, že buď toto zrušenie nebolo nevyhnutné na zabezpečenie stability finančného systému, alebo títo bývalí držitelia finančných nástrojov utrpeli v dôsledku tohto zrušenia väčšie straty, ako by utrpeli v prípade konkurzu danej finančnej inštitúcie, za predpokladu, že centrálna banka je zodpovedná len vtedy, ak ona alebo osoby, ktoré boli oprávnené konať v jej mene, závažným spôsobom porušili svoju povinnosť konať s náležitou starostlivosťou.

2. Článok 123 ods. 1 ZFEÚ a článok 21.1 protokolu (č. 4) o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že národná centrálna banka patriaca do Európskeho systému centrálnych bánk zodpovedá zo svojich vlastných zdrojov v rámci vopred stanovených limitov za straty, ktoré utrpeli bývalí držitelia finančných nástrojov, ktoré zrušila na základe reorganizačných opatrení v zmysle smernice 2001/24 nariadených touto centrálnou bankou, len pod podmienkou, že:

3. na jednej strane sú títo bývalí držitelia fyzickými osobami s nižším ročným príjmom, než je prahová hodnota stanovená touto právnou úpravou, a

4. na druhej strane uvedení bývalí držitelia sa vzdajú práva na náhradu týchto škôd inou právnou cestou.

5. Článok 130 ZFEÚ a článok 7 protokolu (č. 4) o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že národná centrálna banka patriaca do Európskeho systému centrálnych bánk je zodpovedná za škody spôsobené zrušením finančných nástrojov na základe reorganizačných opatrení v zmysle smernice 2001/24 nariadených touto centrálnou bankou vo výške, ktorá môže ohroziť schopnosť tejto banky účinne plniť svoje povinnosti a financovanej prioritne:

6. pridelením všetkých ziskov dosiahnutých uvedenou centrálnou bankou na osobitné rezervy od stanoveného dátumu,

7. čerpaním zo všeobecných rezerv tej istej centrálnej banky, ktoré nesmie prekročiť 50 % týchto rezerv, a

8. úverom vrátane úrokov od dotknutého členského štátu.

9. Článok 33 smernice 2001/24, články 44 až 52 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, ako aj články 53 až 62 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES

10. sa majú vykladať v tom zmysle, že:

11. pravidlá stanovené v týchto článkoch sa neuplatňujú na informácie, ktoré boli získané alebo vznikli pri vykonávaní reorganizačných opatrení v zmysle smernice 2001/24 a ktoré neboli predmetom informačných a konzultačných postupov stanovených v článkoch 4, 5, 8, 9, 11 a 19 tejto poslednej uvedenej smernice.