C-45/20, C-46/20 E a Z v. Finanzamt N a Finanzamt G.
Z odôvodnenia
Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2009/162/EÚ z 22. decembra 2009, v spojení s článkom 167 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré vyložil vnútroštátny súd takým spôsobom, že ak zdaniteľná osoba má právo rozhodnúť sa, že majetok zaradí do majetku svojho podniku a že ak najneskôr do uplynutia zákonnej lehoty na podanie ročného daňového priznania k dani z obratu nemohol príslušný vnútroštátny daňový úrad na základe výslovného rozhodnutia alebo dostatočných indícií konštatovať, že došlo k zaradeniu tohto majetku, môže tento úrad odoprieť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vzťahujúce sa na uvedený majetok s konštatovaním, že bol zaradený do súkromného majetku zdaniteľnej osoby, okrem prípadu, že by konkrétne právne podmienky, podľa ktorých možno túto možnosť uplatniť, preukázali, že nie je v súlade so zásadou proporcionality.