C-45/12 Office national d’allocations familiales pour travailleurs salariés (ONAFTS) proti Radia Hadj Ahmed.

1. Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ sa štátna príslušníčka tretieho štátu alebo jej dcéra, ktorá je takisto štátnou príslušníčkou tretieho štátu, nachádzajú v tejto situácii:

2. táto štátna príslušníčka tretieho štátu získala za menej ako päť rokov povolenie na pobyt v členskom štáte, aby sa bez uzavretia manželstva alebo registrovaného partnerstva pripojila k štátnemu príslušníkovi iného členského štátu, s ktorým má dieťa, ktoré je štátnym príslušníkom uvedeného členského štátu,

3. postavenie pracovníka má iba tento štátny príslušník iného členského štátu,

4. spoločné bývanie uvedenej štátnej príslušníčky tretieho štátu a uvedeného štátneho príslušníka iného členského štátu sa medzičasom skončilo a

5. obe deti sú členmi matkinej domácnosti,

6. nepatria do osobnej pôsobnosti tohto nariadenia, okrem situácie, keď ich možno v zmysle vnútroštátneho zákona a na účely jeho uplatnenia považovať za „členov rodiny“ tohto štátneho príslušníka iného členského štátu, a v prípade, že by to tak nebolo, keď ich možno považovať za „najmä závislé“ od tohto štátneho príslušníka iného členského štátu.

7. Článok 13 ods. 2 a článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, v spojení s článkom 18 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, ktorou tento štát v prípade štátnej príslušníčky tretieho štátu, pokiaľ sa nachádza v situácii uvedenej v bode 1 výroku tohto rozsudku, vyžaduje na účely priznania zaručených rodinných dávok splnenie podmienky týkajúcej sa pobytu v dĺžke piatich rokov, zatiaľ čo v prípade svojich štátnych príslušníkov splnenie tejto podmienky nevyžaduje.