C-449/08 G. Elbertsen proti Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit.

1. Článok 42 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001, sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie necháva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, ktorá im umožňuje stanoviť referenčnú čiastku vo výške 0 eur a nepriznať nijaký nárok na platbu zo štátnej rezervy poľnohospodárovi, ktorý sa nachádza v osobitnej situácii, aká je uvedená v článku 21 nariadenia Komisie (ES) č. 795/2004, ktorým sa ustanovujú predpisy na vykonávanie schémy jednotných platieb ustanovenej v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1974/2004 z , pokiaľ je táto čiastka založená na objektívnych kritériách, nenarušuje rovnosť zaobchádzania medzi poľnohospodármi a nespôsobuje deformáciu trhu a hospodárskej súťaže.

2. Právo Spoločenstva nebráni uplatneniu vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého sa z čiastky, o ktorú sa zvyšujú dodatočné platby v dôsledku investície do produkčnej kapacity alebo odkúpenia pôdy, odpočíta suma vo výške 500 eur predtým, ako sa stanoví referenčná čiastka, na základe ktorej sa priznávajú nároky na platby zo štátnej rezervy.