C-446/09, C-495/09 Koninklijke Philips Electronics NV (C-446/09) proti Lucheng Meijing Industrial Company Ltd a iní a Nokia Corporation (C-495/09) proti Her Majesty’s Commissioners of Revenue and Customs.

1. Nariadenie Rady (ES) č. 3295/94 z 22. decembra 1994, ktoré stanovuje opatrenia týkajúce sa vstupu do spoločenstva a exportu a reexportu zo spoločenstva tovaru porušujúceho niektoré práva duševného vlastníctva, zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 241/1999 z 25. januára 1999 a nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili, sa majú vykladať v tom zmysle, že:

2. tovar pochádzajúci z tretích štátov a predstavujúci napodobeninu výrobku chráneného v Európskej únii právom z ochrannej známky alebo kópiu výrobku chráneného v Únii autorským právom, s ním súvisiacim právom alebo dizajnom nemožno kvalifikovať ako „napodobeninu“ alebo „pirátsky tovar“ v zmysle uvedených nariadení len na základe skutočnosti, že vstúpil na colné územie Únie v režime s podmienečným oslobodením od cla,

3. tento tovar však môže predstavovať porušenie uvedeného práva a možno ho teda kvalifikovať ako „napodobeninu“ alebo „pirátsky tovar“, ak sa preukáže, že je určený na predaj v Európskej únii, pričom o takýto dôkaz ide najmä vtedy, ak sa preukáže, že uvedený tovar bol predmetom predaja zákazníkovi v Únii alebo ponuky na predaj, či reklamy určenej spotrebiteľom v Únii, alebo ak z dokumentov alebo korešpondencie týkajúcich sa tohto tovaru vyplýva, že sa plánuje presmerovanie tohto tovaru na spotrebiteľov Únie,

4. aby mohol orgán, ktorý má právomoc na rozhodovanie vo veci samej, účinne preskúmať existenciu takéhoto dôkazu a ostatných skutočností predstavujúcich porušenie uplatňovaného práva duševného vlastníctva, colný orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o prijatie opatrenia, akonáhle disponuje dôkazmi umožňujúcimi podozrenie o existencii uvedeného porušenia, musí odložiť prepustenie tovaru alebo ho zadržať, a

5. medzi tieto nepriame dôkazy môže patriť najmä skutočnosť, že miesto určenia tovaru nie je deklarované, hoci požadovaný režim s podmienečným oslobodením od cla taký údaj vyžaduje, ďalej neuvedenie presných alebo spoľahlivých informácií o totožnosti alebo adrese výrobcu alebo odosielateľa tovaru, nespolupracovanie s colnými orgánmi či zaistenie dokumentov alebo korešpondencie týkajúcich sa dotknutého tovaru, na základe ktorých sa možno domnievať, že môže dôjsť k presmerovaniu tohto tovaru na spotrebiteľov v Európskej únii.