C-446/07 Alberto Severi proti Regione Emilia Romagna.
Z odôvodnenia
1. Článok 3 ods. 1 a článok 13 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2796/2000 z , sa majú vykladať v tom zmysle, že označenie potraviny obsahujúce zemepisné údaje, ktoré je predmetom žiadosti o registráciu ako chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie v zmysle nariadenia č. 2081/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 2796/2000, nemožno až do prípadného postúpenia žiadosti o registráciu Komisii Európskych spoločenstiev vnútroštátnymi orgánmi považovať za druhové. Až do rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev o žiadosti o registráciu označenia, prípadne jej zamietnutia z osobitného dôvodu, že uvedené označenie sa stalo druhovým, nemožno vychádzať z predpokladu, že označenie má druhovú povahu v zmysle nariadenia č. 2081/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 2796/2000.
2. Článok 3 ods. 1 a článok 13 ods. 3 nariadenia č. 2081/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 2796/2000, v spojení s článkom 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín, sa majú vykladať v tom zmysle, že označenie potravín obsahujúce zemepisné údaje, ktoré nie je zaregistrované ako chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie, sa môže legálne používať pod podmienkou, že označenie takto pomenovaného výrobku neuvedie priemerného, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa do omylu. Na posúdenie toho, či ide o tento prípad, môžu vnútroštátne orgány zohľadniť dĺžku používania názvu. Naopak, prípadná dobromyseľnosť výrobcu alebo maloobchodného predajcu nie je relevantná.