C-444/21 Európska komisia proti Írsku.

1. Írsko si tým, že neoznačilo ako osobitné chránené územia čo najskôr, najneskôr však do šiestich rokov, 217 zo 423 lokalít európskeho významu, ktoré boli zaradené do zoznamu vytvoreného rozhodnutím Komisie 2004/813/ES zo 7. decembra 2004, ktorým sa v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS prijíma zoznam lokalít európskeho významu pre atlantický biogeografický región, ktorý bol aktualizovaný rozhodnutím Komisie 2008/23/ES z 12. novembra 2007, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma prvý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v atlantickom biogeografickom regióne a rozhodnutím Komisie 2009/96/ES z 12. decembra 2008, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma druhý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v atlantickom biogeografickom regióne, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, zmenenej smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013.
2. Írsko si tým, že nestanovilo podrobné ciele ochrany špecifické pre každú lokalitu v prípade 140 zo 423 lokalít európskeho významu uvedených v bode 1 výroku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice 92/43, zmenenej smernicou 2013/17.
3. Írsko si tým, že neprijalo potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II k smernici 92/43, zmenenej smernicou 2013/17, vyskytujúcich sa v 423 lokalitách európskeho významu uvedených v bode 1 výroku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 1 smernice 92/43 v znení zmien.
4. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
5. Írsko znáša vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.
6. Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.