C-444/09, C-456/09 Rosa María Gavieiro Gavieiro (C-444/09) a Ana María Iglesias Torres (C-456/09) proti Consellería de Educación e Ordenación Universitaria de la Xunta de Galicia.

1. Na dočasného zamestnanca autonómnej oblasti Galícia, akým je žalobkyňa vo veci samej, sa vzťahuje osobná pôsobnosť smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, a rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999 uvedenej v prílohe tejto smernice.

2. Na príplatok za odpracované roky, o aký ide vo veci samej, sa vzťahuje ustanovenie doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uvedenej v prílohe smernice 1999/70 ako na pracovnoprávnu podmienku, takže zamestnanci v pracovnom pomere na dobu určitú môžu namietať voči takému zaobchádzaniu, ktoré je vzhľadom na vyplatenie tohto príplatku menej priaznivé – bez akéhokoľvek objektívneho odôvodnenia – ako to, ktoré sa poskytuje zamestnancom v pracovnom pomere na dobu neurčitú, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. Samotná dočasná povaha zamestnania niektorých zamestnancov verejnej správy nemôže predstavovať objektívny dôvod v zmysle tejto doložky rámcovej dohody.

3. Samotná skutočnosť, že ustanovenie vnútroštátneho práva, akým je článok 25 ods. 2 zákona 7/2007 o základnom postavení zamestnancov verejnej správy (Ley 7/2007 del Estatuto básico del empleado público) z 12. apríla 2007, neobsahuje žiaden odkaz na smernicu 1999/70, nevylučuje záver, že týmto ustanovením sa táto smernica preberá do vnútroštátneho práva.

4. Ustanovenie doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uvedenej v prílohe smernice 1999/70 je nepodmienené a dostatočne presné, aby sa ho dočasní zamestnanci mohli dovolávať voči štátu pred vnútroštátnym súdom, aby im priznal nárok na príplatky za tri odpracované roky, o aké ide vo veci samej, za obdobie od uplynutia lehoty stanovenej pre členské štáty na prebratie smernice 1999/70 až do dňa nadobudnutia účinnosti zákona, ktorým sa táto smernica preberá do vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu, pod podmienkou dodržania relevantných ustanovení vnútroštátneho práva upravujúceho premlčacie lehoty.

5. Bez ohľadu na to, že vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej smernicu 1999/70 existuje ustanovenie, ktoré uznáva nárok dočasných zamestnancov na vyplatenie príplatkov za trojročné odpracované obdobie, ale pritom obsahuje doložku, ktorá vylučuje spätné uplatnenie tohto nároku, príslušné orgány dotknutého členského štátu majú povinnosť podľa práva Únie a vzhľadom na to, že ustanovenie rámcovej dohody o práci na dobu určitú uvedenej v prílohe smernice 1999/70 má priamy účinok, priznať tomuto nároku na vyplatenie príplatkov spätný účinok odo dňa uplynutia lehoty stanovenej pre členské štáty na prebratie predmetnej smernice.