C-443/14, C-444/14 Kreis Warendorf proti Ibrahimovi Alovi a Amira Osso proti Region Hannover.

1. Článok 33 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách na oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka miesta pobytu uložená osobám oprávneným na doplnkovú ochranu, akými sú osoby, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje obmedzenie slobody pohybu zaručenej týmto článkom, aj keď toto opatrenie nezakazuje tejto osobe voľne sa pohybovať v rámci územia členského štátu, ktorý poskytol túto ochranu, a dočasne sa zdržiavať na tomto území mimo miesta vymedzeného podmienkou miesta pobytu.

2. Články 29 a 33 smernice 2011/95 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia uloženiu takej podmienky miesta pobytu, o akú ide vo veci samej, osobe oprávnenej na doplnkovú ochranu, ktorá poberá určité osobitné sociálne dávky, s cieľom dosiahnuť primerané rozdelenie záťaže vyplývajúcej z vyplácania týchto dávok medzi rôzne príslušné inštitúcie v danej oblasti, ak uplatniteľná vnútroštátna právna úprava nestanovuje uloženie takéhoto opatrenia v prípade utečencov, štátnych príslušníkov tretej krajiny zdržiavajúcich sa legálne v dotknutom členskom štáte z iných ako humanitárnych alebo politických dôvodov alebo dôvodov vyplývajúcich z medzinárodného práva alebo v prípade štátnych príslušníkov tohto členského štátu, ktorí poberajú uvedené dávky.

3. Článok 33 smernice 2011/95 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni uloženiu takej podmienky miesta pobytu, o akú ide v sporoch vo veci samej, osobe oprávnenej na doplnkovú ochranu, ktorá poberá určité osobitné sociálne dávky s cieľom uľahčenia integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín v členskom štáte, ktorý poskytuje takúto ochranu, keď uplatniteľná vnútroštátna právna úprava nestanovuje uloženie takéhoto opatrenia štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú v tomto členskom štáte z iných ako humanitárnych alebo politických dôvodov alebo dôvodov vyplývajúcich z medzinárodného práva a poberajú uvedené dávky, ak sa osoby oprávnené na doplnkovú ochranu nenachádzajú v objektívne porovnateľnej situácii, vzhľadom na tento cieľ, so situáciou štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na území dotknutého členského štátu z iných ako humanitárnych alebo politických dôvodov alebo dôvodov vyplývajúcich z medzinárodného práva, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.