C-441/23 LM v. Omnitel Comunicaciones SL a i.

1. Článok 3 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci

sa má vykladať v tom zmysle, že:

táto smernica sa uplatňuje na každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá uzatvorí pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávne vzťahy s pracovníkom na účely jeho pridelenia do užívateľského podniku, aby dočasne pracoval pod jeho dohľadom a vedením, a ktorá tohto pracovníka pridelí do tohto podniku napriek tomu, že nie je vnútroštátnymi právnymi predpismi uznaná za agentúru dočasného zamestnávania, keďže nemá správne povolenie, ktoré sa takýmto agentúram vydáva.

2. Článok 3 ods. 1 písm. b) až d) smernice 2008/104

sa má vykladať v tom zmysle, že:

do pojmu „dočasná agentúrna práca“ v zmysle tohto ustanovenia patrí situácia, v ktorej je pracovník pridelený do užívateľského podniku zo strany podniku, ktorého predmetom činnosti je uzatváranie pracovných zmlúv alebo zakladanie pracovnoprávnych vzťahov s pracovníkmi na účely ich pridelenia do užívateľského podniku na určité obdobie, a to za predpokladu, že tento pracovník podlieha dohľadu a vedeniu zo strany tohto užívateľského podniku a tento podnik mu jednak nariaďuje pracovné úlohy, ktoré má vykonať, spôsob, akým ich má vykonať, a tiež povinnosť dodržiavať jeho pokyny a interné predpisy, a jednak vykonáva dozor a dohľad nad spôsobom, akým tento pracovník vykonáva svoje úlohy.

3. Článok 5 ods. 1 smernice 2008/104

sa má vykladať v tom zmysle, že:

dočasný agentúrny pracovník, ktorý je pridelený do užívateľského podniku, musí počas svojho pridelenia do tohto podniku poberať prinajmenšom rovnakú mzdu, ako je mzda, ktorú by poberal, ak by bol do zamestnania prijatý priamo týmto podnikom.

4. Štvrtá a piata otázka, ktoré položil Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Vyšší súd Madrid, Španielsko), sú neprípustné.