C-439/07, C-499/07 Belgische Staat proti KBC Bank NV (C-439/07) a Beleggen, Risicokapitaal, Beheer NV proti Belgische Staat (C-499/07).
Z odôvodnenia
1. Článok 4 ods. 1 prvá zarážka smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, ktorá na účely oslobodenia dividend vyplatených materskej spoločnosti so sídlom v tomto členskom štáte dcérskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte stanovuje, že uvedené dividendy sú zahrnuté v základe dane materskej spoločnosti, aby z neho boli následne odpočítané vo výške 95%, vtedy, ak v ňom v dotknutom zdaňovacom období po odpočítaní ostatných oslobodených príjmov zostane kladný zostatok, a ktorá má za účinok, že:
2. materská spoločnosť je v súvislosti s rozdelením zisku zdanená v neskoršom zdaňovacom období, pokiaľ v ňom nedosiahla žiadny zdaniteľný zisk alebo pokiaľ dosiahla nedostačujúci zdaniteľný zisk v zdaňovacom období, v ktorom bol zisk rozdelený,
3. alebo že
4. straty, ktoré vznikli v danom zdaňovacom období, sú vyrovnané rozdelením zisku a nemožno ich vo výške rozdelenia zisku previesť do neskoršieho zdaňovacieho obdobia.
5. Článok 4 ods. 1 prvá zarážka smernice 90/435 v spojení s odsekom 2 tohto článku sa má vykladať v tom zmysle, že členským štátom neukladá povinnosť umožniť, aby zisky vyplatené materskej spoločnosti so sídlom v tomto členskom štáte jej dcérskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte boli v plnom rozsahu odpočítateľné zo ziskov v zdaňovacom období v materskej spoločnosti a aby z toho vyplývajúca strata mohla byť prevedená na neskoršie zdaňovacie obdobie. Členským štátom prislúcha, aby s prihliadnutím na potreby ich vnútroštátneho právneho poriadku ako aj na možnosť stanovenú v uvedenom článku 4 ods. 2 stanovili spôsoby na dosiahnutie výsledku uvedeného v odseku 1 prvej zarážke toho istého článku.
6. Pokiaľ si však členský štát vybral systém oslobodenia od dane stanovený článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou smernice 90/435 a v zásade právna úprava uvedeného členského štátu pripúšťa prevod strát na neskoršie zdaňovacie obdobie, uvedené ustanovenie odporuje právnej úprave členského štátu, ktorá má za účinok zníženie strát materskej spoločnosti, ktoré môžu byť takto prevedené, do výšky vyplatených dividend.
7. Ak si vnútroštátna právna úprava, pokiaľ ide o výlučne vnútroštátne situácie, zvolí rovnaké riešenia ako právo Spoločenstva, prináleží iba vnútroštátnemu súdu v rámci rozdelenia súdnych právomocí medzi vnútroštátnymi súdnymi orgánmi a Súdnym dvorom podľa článku 234 ES, aby posúdil presný význam tohto odkazu na právo Spoločenstva, pričom zohľadnenie hraníc, ktoré mohol vnútroštátny zákonodarca zaviesť na uplatnenie tohto práva na výlučne vnútroštátne situácie, patrí do práva dotknutého členského štátu a následne do výlučnej právomoci jeho súdov.
8. Pokiaľ sa podľa vnútroštátnej právnej úpravy členského štátu s dividendami pochádzajúcimi od spoločnosti, ktorá je usadená v treťom štáte, zaobchádza menej priaznivo ako s dividendami od spoločnosti, ktorá má sídlo v uvedenom členskom štáte, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby so zohľadnením tak predmetu vnútroštátnej právnej úpravy, ako aj skutkových okolností veci, o ktorej rozhoduje, overil, či je článok 56 ES uplatniteľný, prípadne či mu toto rozdielne zaobchádzanie odporuje.
9. Článok 43 ES neodporuje právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že materská spoločnosť so sídlom v členskom štáte a prijímajúca zisky rozdelené jej dcérskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte môže tieto zisky odpočítať zo svojich zdaniteľných príjmov iba vo výške ziskov dosiahnutých v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto zisky rozdelené, hoci by tieto zisky mohli byť v plnom rozsahu oslobodené, keby táto spoločnosť zriadila v tomto inom členskom štáte stálu prevádzkareň, pod podmienkou, že zaobchádzanie so ziskami pochádzajúcimi od subjektov usadených v inom členskom štáte nie je diskriminačné v porovnaní so zaobchádzaním so ziskami pochádzajúcimi od porovnateľných vnútroštátnych subjektov.