C-438/12 Irmengard Weber proti Mechthilde Weberovej.
Z odôvodnenia
1. Článok 22 bod 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach treba vykladať v tom zmysle, že do kategórie sporov, „ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti“ podľa tohto ustanovenia, patrí taká žaloba, aká bola podaná v prejednávanej veci na súd iného členského štátu, ktorou sa žiada o určenie, že došlo k neplatnému vykonaniu predkupného práva, ktoré zaťažuje túto nehnuteľnosť a ktoré má účinky erga omnes.
2. Článok 27 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že pred prerušením konania podľa tohto ustanovenia súd, ktorý začal konanie ako druhý, musí preskúmať, či z dôvodu nedodržania výlučnej právomoci stanovenej v článku 22 bode 1 tohto nariadenia sa prípadné meritórne rozhodnutie súdu, ktorý začal konanie ako prvý, neuzná v iných členských štátoch podľa článku 35 ods. 1 uvedeného nariadenia.