C-434/10 Petar Aladzhov proti Zamestnik director na Stolichna direktsia na vatreshnite raboti kam Ministerstvo na vatreshnite raboti.

1. Právu Únie neodporuje vnútroštátna právna úprava členského štátu, ktorá správnemu orgánu umožňuje zakázať štátnemu príslušníkovi tohto štátu opustiť tento štát z dôvodu, že nebol zaplatený daňový dlh spoločnosti, ktorej je jedným z konateľov, ale len za splnenia dvoch podmienok, a to, že predmetné opatrenie má za cieľ za určitých výnimočných okolností, ktoré môžu vyplývať najmä z povahy alebo výšky tohto dlhu, reagovať na skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti a že cieľ, ktorý je takto sledovaný, nepredstavujú iba ekonomické účely. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či sú tieto dve podmienky splnené.

2. Aj keby opatrenie zákazu opustiť územie štátu, ktorého adresátom bol pán Aladžov v konaní vo veci samej, bolo prijaté za podmienok stanovených článkom 27 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, podmienky, ktoré sú uvedené v odseku 2 toho istého článku, takému opatreniu bránia,

3. ak vychádza len z existencie daňového dlhu spoločnosti, ktorej je žalobca jedným z konateľov, a iba pre toto jeho postavenie, pričom sa nevykoná žiadne špecifické posúdenie osobného správania dotknutej osoby, a bez akéhokoľvek odkazu na akúkoľvek hrozbu, ktorú by toto správanie predstavovalo pre verejný poriadok, a

4. ak zákaz opustenia územia štátu nie je vhodný na zabezpečenie realizácie cieľa, ktorý sleduje, a prekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

5. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby posúdil, či vo veci, ktorú prejednáva, ide o takýto prípad.