C-432/21 Európska komisia v. Poľská republika.

1. Poľská republika si tým, že prijala článok 14b ods. 3 ustawa o lasach (zákon o lesoch) z 28. septembra 1991, v znení zmenenom ustawa o zmianie ustawy o ochronie przyrody oraz ustawy o lasach (zákon o zmene zákona o ochrane prírody a zákona o lesoch) zo 16. decembra 2016, ktorý stanovuje, že lesné hospodárenie vykonávané v súlade s požiadavkami správnych postupov v oblasti lesného hospodárenia neporušuje ustanovenia týkajúce sa ochrany osobitných prírodných zdrojov, zoskupení a prvkov, najmä ustanovenia článkov 51 a 52 ustawa o ochronie przyrody (zákon o ochrane prírody) zo 16. apríla 2004, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 1 a 2, článku 12 ods. 1, článku 13 ods. 1 písm. a) a článku 16 ods. 1 a 2 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, zmenenej smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013, ako aj z článku 4 ods. 1, článku 5 písm. a), b) a d) a článku 9 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, zmenenej smernicou 2013/17.

2. Poľská republika si tým, že neprijala všetky právne predpisy potrebné na zabezpečenie toho, aby organizácie na ochranu životného prostredia mali možnosť podať na súd návrh na účinné preskúmanie zákonnosti, pokiaľ ide o vecnú a procesnú stránku plánov lesného hospodárenia v zmysle ustanovení zákona o lesoch, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice 92/43, zmenenej smernicou 2013/17, v spojení s článkom 6 ods. 1 písm. b) a článkom 9 ods. 2 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, podpísaného v Aarhuse 25. júna 1998 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005.

3. Poľská republika je povinná nahradiť trovy konania.