C-430/21 Konanie začaté na návrh RS.
Z odôvodnenia
1. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 a článkom 4 ods. 2 a 3 ZEÚ, článkom 267 ZFEÚ, ako aj zásadou prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, z ktorej vyplýva, že všeobecné súdy členského štátu nie sú oprávnené preskúmať, či je s právom Únie zlučiteľná vnútroštátna právna úprava, o ktorej ústavný súd tohto členského štátu rozhodol, že je v súlade s vnútroštátnym ústavným ustanovením, ktoré ukladá povinnosť rešpektovať zásadu prednosti práva Únie.
2. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 a článkom 4 ods. 2 a 3 ZEÚ, článkom 267 ZFEÚ, ako aj zásadou prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktorá umožňuje vznik disciplinárnej zodpovednosti vnútroštátneho sudcu z dôvodu, že uplatnil právo Únie, ako ho vykladá Súdny dvor, a pritom sa odchýlil od judikatúry ústavného súdu dotknutého členského štátu, ktorá je nezlučiteľná so zásadou prednosti práva Únie.