C-430/10 Hristo Gaydarov proti Director na Glavna direktsia "Ohranitelna politsia" pri Ministerstvo na vatreshnite raboti.
Z odôvodnenia
Článku 21 ZFEÚ a článku 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje obmedziť právo štátneho príslušníka členského štátu cestovať na územie iného členského štátu najmä z dôvodu, že v inom štáte bol odsúdený za trestný čin obchodovania s návykovými látkami, po prvé pod podmienkou, že osobné správanie tohto štátneho príslušníka predstavuje skutočné, existujúce a dostatočne vážne ohrozenie základného záujmu spoločnosti, po druhé plánované obmedzujúce opatrenie ako také je vhodné na zabezpečenie uskutočnenia cieľa, ktorý sleduje, a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie, a po tretie, že toto isté opatrenie môže byť predmetom účinného súdneho preskúmania, ktoré umožňuje overiť jeho legálnosť vo vzťahu k požiadavkám práva Únie, pričom sa prihliadne na skutkové a právne okolnosti.