C-428/15 Child and Family Agency proti J. D.

1. Článok 15 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na návrh v oblasti ochrany detí, patriaci do verejného práva, ak je tento návrh podaný príslušným orgánom členského štátu a týka sa prijatia opatrení v oblasti rodičovských práv a povinností, akým je návrh v spore vo veci samej, ak vyhlásenie súdu druhého členského štátu o prevzatí právomoci vyžaduje, aby orgán tohto druhého členského štátu následne podal návrh na začatie konania podľa svojho vnútroštátneho práva, ktorý je odlišný od návrhu podaného v prvom členskom štáte a ktorý sa môže prípadne týkať odlišných skutkových okolností.

2. Článok 15 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že:

3. aby mohol súd, ktorý má právomoc, považovať súd iného členského štátu, ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, za súd vo vhodnejšej situácii, musí sa uistiť o tom, že postúpenie veci takémuto súdu môže mať skutočnú a konkrétnu pridanú hodnotu pre posúdenie tejto veci, najmä s ohľadom na procesné pravidlá uplatniteľné v uvedenom členskom štáte,

4. aby sa mohol súd členského štátu, ktorý má právomoc, domnievať, že takéto postúpenie je v najlepšom záujme dieťaťa, musí sa najmä uistiť, že uvedené postúpenie veci nemôže mať nepriaznivý vplyv na situáciu tohto dieťaťa.

5. Článok 15 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu, ktorý má právomoc, nesmie pri uplatňovaní tohto ustanovenia v danej veci týkajúcej sa rodičovských práv a povinností zohľadniť vplyv možného postúpenia tejto veci súdu iného členského štátu na právo na voľný pohyb iných dotknutých osôb než tohto dieťaťa, ani dôvod, prečo matka tohto dieťaťa využila toto právo pred začatím konania, okrem prípadov, keď tieto skutočnosti môžu mať nepriaznivý vplyv na situáciu daného dieťaťa.