C-427/11 Margaret Kenny a i. proti Minister for Justice, Equality and Law Reform a i.

1. Článok 141 ES a smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy sa majú vykladať v tom zmysle, že:

2. pracovníci vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ak sa s ohľadom na všetky aspekty, akými sú povaha práce, požiadavky na vzdelanie a pracovné podmienky, možno domnievať, že sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, pričom posúdenie tejto skutočnosti prináleží vnútroštátnemu súdu,

3. v rámci nepriamej diskriminácie v odmeňovaní prináleží zamestnávateľovi, aby poskytol objektívne odôvodnenie týkajúce sa zisteného rozdielu v odmeňovaní medzi pracovníkmi, ktorí sa považujú za diskriminovaných, a referenčnými osobami,

4. odôvodnenie zamestnávateľa týkajúce sa rozdielu v odmeňovaní nasvedčujúcemu diskriminácii na základe pohlavia sa musí vzťahovať na referenčné osoby, ktoré vnútroštátny súd pri konštatovaní uvedeného rozdielu zohľadnil z dôvodu, že ich situácia je vyjadrená spoľahlivými štatistickými údajmi zahrnujúcimi dostatočný počet osôb, ktoré nevyjadrujú čisto náhodné alebo prechodné javy a javia sa ako všeobecne významné,

5. vnútroštátny súd môže popri ostatných skutočnostiach, ktoré mu umožňujú posúdiť, či sú rozdiely v odmenách dvoch skupín pracovníkov spôsobené objektívnymi faktormi, ktoré vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia a okrem toho sú v súlade so zásadou proporcionality, zohľadniť aj záujem na dobrých pracovných vzťahoch.