C-425/16 Hansruedi Raimund proti Michaela Aigner.
Z odôvodnenia
1. Článok 99 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únii sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba o porušení práv z ochrannej známky podaná na súd pre ochranné známky Európskej únie podľa článku 96 písm. a) tohto nariadenia nemôže byť zamietnutá pre absolútny dôvod neplatnosti, akým je dôvod uvedený v článku 52 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, pokiaľ tento súd nevyhovel vzájomnému návrhu na vyhlásenie neplatnosti, ktorý podal žalovaný v konaní o porušení práv na základe článku 100 ods. 1 tohto nariadenia a ktorý je založený na tom istom dôvode neplatnosti.
2. Ustanovenia nariadenia č. 207/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby súd pre ochranné známky Európskej únie mohol zamietnuť žalobu o porušení práv z ochrannej známky podľa článku 96 písm. a) tohto nariadenia pre absolútny dôvod neplatnosti, akým je dôvod uvedený v článku 52 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, aj keď rozhodnutie o vzájomnom návrhu na vyhlásenie neplatnosti podanom podľa článku 100 ods. 1 tohto nariadenia a založenom na tom istom dôvode neplatnosti, ešte nenadobudlo právoplatnosť.