C-422/20 RK proti CR.
Z odôvodnenia
1. Článok 7 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby došlo k odmietnutiu vykonávať právomoc v zmysle článku 6 písm. a) tohto nariadenia v prospech súdov členského štátu, ktorého právo si zvolil poručiteľ, nie je nevyhnutné, aby súd, ktorý začal konať skôr, výslovne vyhlásil, že odmieta vykonávať svoju právomoc, ale je potrebné, aby tento úmysel jednoznačne vyplýval z rozhodnutia, ktoré v tejto súvislosti vydal.
2. Článok 6 písm. a), článok 7 písm. a) a článok 39 nariadenia č. 650/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu, ktorý začal konať v nadväznosti na odmietnutie vykonávať právomoc, nie je oprávnený preskúmať, či boli splnené podmienky stanovené v týchto ustanoveniach na to, aby mohol skôr konajúci súd odmietnuť vykonávať svoju právomoc.
3. Článok 6 písm. a) a článok 7 písm. a) nariadenia č. 650/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že pravidlá právomoci stanovené v týchto ustanoveniach sa uplatnia aj vtedy, keď poručiteľ vo svojom závete vyhotovenom pred 17. augustom 2015 nezvolil rozhodné právo pre dedenie, pričom určenie tohto práva vyplýva len z článku 83 ods. 4 tohto nariadenia.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies