C-420/22, C-528/22 NW a PQ proti Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság a Miniszterelnöki Kabinetirodát vezető miniszter.

1. Veci C-420/22 sa C-528/22 sa spájajú na účely vyhlásenia rozsudku.

2. Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby orgány členského štátu odňali alebo odmietli vydať povolenie na pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu a nikdy nevyužili svoje právo na voľný pohyb, bez toho, aby predtým preskúmali, či medzi týmto štátnym príslušníkom tretej krajiny a týmito občanmi Únie existuje vzťah závislosti, ktorý by fakticky nútil uvedených občanov Únie opustiť územie Európskej únie ako celok, aby mohli sprevádzať tohto svojho rodinného príslušníka, ak na jednej strane uvedenému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nemožno priznať právo na pobyt na základe iného ustanovenia uplatniteľného v uvedenom členskom štáte a na druhej strane tieto orgány disponujú informáciami o existencii rodinných vzťahov medzi týmto štátnym príslušníkom tretej krajiny a týmito občanmi Únie.

3. Článok 20 ZFEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá vnútroštátnym orgánom povinnosť, aby z dôvodu národnej bezpečnosti odňali alebo zamietli vydať povolenie na pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý môže mať odvodené právo na pobyt podľa tohto článku, len na základe záväzného stanoviska, ktoré neobsahuje odôvodnenie, prijatého orgánom povereným špecializovanými funkciami súvisiacimi s národnou bezpečnosťou, bez dôkladného preskúmania všetkých jednotlivých okolností a primeranosti tohto rozhodnutia o odňatí alebo zamietnutí.

4. Všeobecná zásada riadnej správy vecí verejných a článok 47 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkom 20 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že ak sa rozhodnutie o odňatí alebo zamietnutí vydať povolenie na pobyt prijaté vo vzťahu k štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý môže mať odvodené právo na pobyt podľa tohto článku 20, zakladá na informáciách, ktorých zverejnenie by ohrozilo národnú bezpečnosť dotknutého členského štátu, môže mať tento štátny príslušník tretej krajiny alebo jeho právny zástupca prístup k týmto informáciám len po získaní povolenia na tento účel, nesmie byť oboznámený ani s podstatou dôvodov, na ktorých sú takéto rozhodnutia založené, a v žiadnom prípade nesmie použiť na účely správneho alebo súdneho konania informácie, ku ktorým mohol mať prístup.

5. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkom 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby súd, ktorému prináleží preskúmať zákonnosť rozhodnutia o pobyte podľa tohto článku 20 založeného na utajovaných skutočnostiach, mal právomoc overiť zákonnosť utajenia týchto informácií a povoliť dotknutej osobe prístup ku všetkým uvedeným informáciám, ak sa domnieva, že toto utajenie je nezákonné, alebo k podstate týchto informácií, ak sa domnieva, že uvedené utajenie je zákonné. S cieľom zabezpečiť rešpektovanie práv tejto osoby na obhajobu však tento súd musí v prípade potreby vyvodiť dôsledky z každého rozhodnutia príslušných orgánov neoznámiť všetky dôvody tohto rozhodnutia a súvisiace dôkazy, alebo ich časť.