C-42/11 Joao Pedro Lopes Da Silva Jorge.
Z odôvodnenia
1. Článok 4 bod 6 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi a článok 18 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že členský štát sa síce môže pri preberaní uvedeného článku 4 bodu 6 rozhodnúť obmedziť situácie, v ktorých vnútroštátny vykonávajúci súdny orgán môže odmietnuť vydať osobu, ktorá spadá do pôsobnosti tohto ustanovenia, nemôže však úplne a automaticky vylúčiť z tejto pôsobnosti štátnych príslušníkov iných členských štátov, ktorí sa zdržiavajú alebo majú trvalý pobyt na jeho území, bez ohľadu na väzby, ktoré udržiavajú s týmto štátom.
2. Vnútroštátny súd musí pri zohľadnení vnútroštátneho práva ako celku a uplatnení výkladových metód, ktoré toto právo pripúšťa, vykladať vnútroštátne právo, pokiaľ je to možné, s prihliadnutím na text, ako aj účel rámcového rozhodnutia 2002/584, aby tak zaručil úplnú účinnosť tohto rámcového rozhodnutia a dospel k riešeniu v súlade s účelom, ktorý toto rámcové rozhodnutie sleduje.