C-417/13 ÖBB Personenverkehr AG proti Gotthardovi Starjakobovi.

1. Právo Únie, najmä článok 2 a článok 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá na odstránenie diskriminácie na základe veku započítava obdobia služby dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov, ale ktorá zároveň obsahuje pravidlo, ktorého uplatňovanie je v skutočnosti určené len zamestnancom – obetiam tejto diskriminácie, ktoré o jeden rok predlžuje obdobie vyžadované na postup v každom z prvých troch platových stupňov a ktoré tým s konečnou platnosťou zachováva rozdielne zaobchádzanie na základe veku.

2. Právo Únie, najmä článok 16 smernice 2000/78, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá sleduje odstránenie diskriminácie na základe veku, nemusí nutne umožniť zamestnancovi, ktorého obdobia služby dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov neboli započítané pri výpočte jeho služobného postupu, získať finančnú kompenzáciu zodpovedajúcu zaplateniu rozdielu medzi odmenou, ktorú by dostal, ak by neexistovala takáto diskriminácia, a odmenou, ktorú skutočne dostal. V prípade, o aký ide vo veci samej, a kým nie je prijatý systém odstraňujúci diskrimináciu na základe veku spôsobom, ktorý je v súlade s ustanoveniami smernice 2000/78, však obnova rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa zamestnancom, ktorí získali prax aspoň sčasti pred dovŕšením veku 18 rokov, priznali rovnaké výhody, ako sú tie, ktoré mali zamestnanci, ktorí po dovŕšení tohto veku získali prax rovnakej povahy a porovnateľnej dĺžky, pokiaľ ide o započítanie období služby dosiahnutých pred dovŕšením veku 18 rokov, ako aj o postup v platových stupňoch.

3. Právo Únie, najmä článok 16 smernice 2000/78, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny zákonodarca na účely započítania období služby dosiahnutých pred dovŕšením veku 18 rokov stanovil povinnosť spolupráce, na základe ktorej musí zamestnanec poskytnúť svojmu zamestnávateľovi dôkazy týkajúce sa uvedených období. Nie je však zneužitím práva, ak zamestnanec odmietne spolupracovať na účely uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, ktorá zahŕňa diskrimináciu na základe veku odporujúcu smernici 2000/78, ako ani jeho akt smerujúci k získaniu platby určenej na obnovu rovnosti zaobchádzania vo vzťahu k zamestnancom, ktorí po dovŕšení tohto veku získali prax rovnakej povahy a dĺžky porovnateľnej s dĺžkou jeho praxe.

4. Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, o aký ide o veci samej, nebráni tomu, aby vnútroštátna lehota na premlčanie práv, ktoré majú svoj základ v práve Únie, začala plynúť pred dátumom vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora, ktorý objasnil právny stav v danej veci.