C-411/17 Inter-Environnement Wallonie ASBL a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen ASBL proti Conseil des ministres.

1. Článok 1 ods. 2 písm. a) prvá zarážka, článok 2 ods. 1 a článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie sa majú vykladať v tom zmysle, že opätovné začatie priemyselnej výroby elektrickej energie v neprevádzkovanej jadrovej elektrárni na dobu približne desiatich rokov s účinkom odkladu dátumu jej deaktivácie a ukončenia jej činnosti, ktorý pôvodne stanovil vnútroštátny zákonodarca, o desať rokov a odklad termínu pôvodne stanoveného tým istým zákonodarcom na deaktiváciu a ukončenie priemyselnej výroby elektrickej energie v prevádzkovanej elektrárni tiež o desať rokov, teda opatrenia vyžadujúce si práce na modernizáciu dotknutých elektrární, ktoré môžu ovplyvniť fyzický stav daných miest, predstavujú „projekt“ v zmysle tejto smernice, ktorý sa musí v zásade a s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, podrobiť posudzovaniu vplyvov na životné prostredie pred prijatím týchto opatrení. Okolnosť, že ich realizácia si vyžaduje neskoršie akty, ako napríklad vydanie nového individuálneho povolenia na výrobu elektrickej energie na priemyselné účely pre jednu z dotknutých elektrární, nie je v tejto súvislosti rozhodujúca. Práce, ktoré sú neoddeliteľne spojené s uvedenými opatreniami, musia tiež podliehať takémuto posúdeniu pred prijatím tých istých opatrení, pokiaľ sú ich povaha a ich potenciálne vplyvy na životné prostredie v tomto štádiu dostatočne identifikovateľné, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

2. Článok 2 ods. 4 smernice 2011/92 sa má vykladať v tom zmysle, že oprávňuje členský štát vyňať taký projekt, o aký ide v konaní vo veci samej, z posudzovania vplyvov na životné prostredie s cieľom zabezpečiť bezpečnosť jeho zásobovania elektrickou energiou iba v prípade, ak tento členský štát preukáže, že riziko pre bezpečnosť tohto zásobovania je primerane pravdepodobné a že predmetný projekt má naliehavú povahu, ktorá môže odôvodniť neexistenciu takéhoto posudzovania, pokiaľ sú splnené povinnosti stanovené v článku 2 ods. 4 druhom pododseku písm. a) až c) tejto smernice. Takáto možnosť výnimky však existuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti dotknutého členského štátu podľa článku 7 uvedenej smernice.

3. Článok 1 ods. 4 smernice 2011/92 sa má vykladať v tom zmysle, že taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, nepredstavuje osobitný vnútroštátny právny predpis v zmysle tohto ustanovenia, ktorý je podľa tohto ustanovenia vylúčený z pôsobnosti tejto smernice.

4. Článok 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa má vykladať v tom zmysle, že také opatrenia, o aké ide vo veci samej, spolu s prácami na modernizáciu a zosúladenie so súčasnými bezpečnostnými normami predstavujú projekt, ktorý podlieha primeranému posúdeniu jeho vplyvov na dotknuté chránené lokality. Tieto opatrenia musia byť predmetom takéhoto posudzovania pred ich prijatím zákonodarcom. Okolnosť, že realizácia uvedených opatrení si vyžaduje neskoršie akty, ako napríklad vydanie nového individuálneho povolenia na výrobu elektrickej energie na priemyselné účely pre jednu z dotknutých elektrární, nie je v tejto súvislosti rozhodujúca. Práce, ktoré sú neoddeliteľne spojené s týmito opatreniami, musia tiež podliehať takémuto posúdeniu pred prijatím týchto opatrení, pokiaľ sú ich povaha a ich potenciálne vplyvy na chránené lokality v tomto štádiu dostatočne identifikovateľné, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

5. Článok 6 ods. 4 prvý pododsek smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že cieľ zabezpečiť za každých okolností bezpečnosť zásobovania členského štátu elektrickou energiou predstavuje naliehavý dôvod vyššieho verejného záujmu v zmysle tohto ustanovenia. Článok 6 ods. 4 druhý pododsek tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, že sa v chránenej lokalite, ktorá môže byť ovplyvnená projektom, vyskytuje prioritný typ prirodzeného biotopu alebo prioritný druh, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, môže len nevyhnutnosť odvrátiť skutočnú a vážnu hrozbu prerušenia zásobovania dotknutého členského štátu elektrickou energiou predstavovať za takých okolností, o aké ide vo veci samej, dôvod týkajúci sa bezpečnosti ľudí v zmysle tohto ustanovenia.

6. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd môže, ak to vnútroštátne právo umožňuje, výnimočne zachovať účinky takých opatrení, o aké ide vo veci samej, ktoré boli prijaté v rozpore s povinnosťami stanovenými v smerniciach 2011/92 a 92/43, ak je toto zachovanie odôvodnené naliehavými dôvodmi súvisiacimi s nevyhnutnosťou odvrátiť skutočnú a vážnu hrozbu prerušenia zásobovania dotknutého členského štátu elektrickou energiou, ktorej nemožno čeliť inými prostriedkami a alternatívnymi riešeniami najmä v rámci vnútorného trhu. Uvedené zachovanie môže pokrývať len časový úsek, ktorý je striktne nevyhnutný na odstránenie tejto protiprávnosti.