C-41/23 AV a i. proti Ministero della Giustizia.
Z odôvodnenia
1. Článok 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času a doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na rozdiel od toho, čo stanovuje pre riadnych sudcov, vylučuje pre honorárnych sudcov, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii, akýkoľvek nárok na vyplatenie náhrady počas obdobia dovoleniek, keď sú súdne činnosti pozastavené, ako aj nárok na sociálne zabezpečenie a povinné poistenie pre prípad úrazov a chorôb z povolania.
2. Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej môže byť pracovný pomer honorárnych sudcov predmetom postupného predlžovania bez toho, aby sa s cieľom obmedziť zneužívanie týchto predlžovaní stanovili účinné a odstrašujúce sankcie alebo zmena pracovného pomeru týchto sudcov na pracovný pomer na dobu neurčitú.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies