C-41/17 Isabel González Castro proti Mutua Umivale a i.

1. Článok 7 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej dotknutá pracovníčka vykonáva prácu na zmeny, v rámci ktorej plní len časť svojich úloh v noci.

2. Článok 19 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej pracovníčka, ktorej bolo odmietnuté vydanie lekárskeho potvrdenia uvádzajúceho, že existuje riziko pre dojčenie spojené s jej pracovným miestom a v dôsledku toho poskytnutie peňažných dávok z dôvodu rizika počas dojčenia, spochybňuje na vnútroštátnom súde alebo akomkoľvek inom príslušnom orgáne dotknutého členského štátu hodnotenie rizík spojených s jej pracovným miestom, pokiaľ táto pracovníčka predloží dôkazy, z ktorých vyplýva, že toto hodnotenie neobsahuje konkrétne preskúmanie so zreteľom na jej individuálnu situáciu a umožňuje tak predpokladať existenciu priamej diskriminácie založenej na pohlaví v zmysle smernice 2006/54, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

3. Odporcovi teda prináleží predložiť dôkazy, že uvedené hodnotenie rizík skutočne obsahovalo takéto konkrétne preskúmanie a že v dôsledku toho nedošlo k porušeniu zásady zákazu diskriminácie.